Starostlivosť o kĺby a prevencia pred ochorením kĺbov

Kĺb je pohyblivé spojenie dvoch a viacerých kostí. Jeho úlohou je umožniť telu pohybovať sa vo voľnom priestore.

Kĺby, kosti, väzy a svaly tvoria pohybový systém, ktorý predstavuje zložitý a vzájomne previazaný aparát. Aby pohyb mohol správne a bezbolestne prebehnúť, musia byť všetky tieto zložky v dobrom stave.

Keďže kĺby a kosti vykonávajú pohyb, často podliehajú úrazom a opotrebovaniu. Kvôli tomu vznikajú funkčné poruchy, ktoré sa prejavujú bolesťou kĺbov alebo obmedzením pohybu.

Klouby lidského těla.

Príčiny kĺbových ťažkostí môžu byť rôzneho charakteru – od obezity až po závažné systémové ochorenia.

Ak chcete byť v starobe bez bolesti kĺbov a schopní samostatnej chôdze a sebaobsluhy, je potrebné sa začať o svoje kĺby včas starať. A práve na starostlivosť o kĺby a prevenciu sa zameriame v tomto článku.

Zloženie a stavba kĺbu

V ľudskom tele je cez 100 kĺbov, z ktorých väčšina sa skladá z dvoch pohyblivých plôch, kde jedna má tvar hlavice a druhá jamky a sú kryté chrupavkou.

Kĺb jednoduchý je kĺbové spojenie, v ktorom sa stýkajú len dve kosti. Nájsť ho môžeme u kĺbu ramenného a bedrového.

Kĺb zložený je kĺbové spojenie, v ktorom sa stýka viac ako dve kosti. Charakteristické sú pre kĺb kolenný, lakťový alebo zápästný.

Zložitosť kĺbu, a teda aj množstvo problémov, ktoré môžu nastať, závisí od počtu pohyblivých plôch a rozsahu daného kĺbu.

• Najviac možných pohybov sa odohráva v kĺbe ramennom, čo je kĺb guľový voľný. Hovorí sa mu tak preto, že hlavica svojím tvarom pripomína guľu, na ktorej presne nasadá zaoblená jamka.
• Podobný, ale trochu pohybovo obmedzenejší, je kĺb bedrový.
• Takto je možné popísať každý kĺb na tele a zaradiť ho podľa svojho tvaru a funkcie rôznych anatomických skupín.

Pohyby v kĺboch môžu prebiehať jedine vtedy, ak kĺbové spojenie obsahuje všetky zložky. Stavba kĺbu je nasledovná:

• kĺbové chrupavky,
• kĺbové puzdro (kĺbová hlavica a jamka),
• disky a menisky,
• synoviálna tekutina a membrána,
• burzy a väzy.

Všetky tieto útvary sa zúčastňujú pohybu a majú svoje špecifické funkcie. Kĺbová chrupavka napríklad znižuje trenie pri pohybe, synoviálna tekutina vyživuje kĺb zvnútra a väzy usmerňujú pohyb. Kĺb tak v niektorých prípadoch môže byť naozaj zložitý. Napríklad anatómia kolenného kĺbu patrí k najzložitejším.

Funkcie kĺbu

Kĺby môžeme nájsť všade na tele, dokonca aj na hrudníku alebo medzi stavcami. Všeobecne najčastejšie robia problémy kĺby končatinové, ktoré sa s vekom opotrebovávajú a ich pohyblivosť sa znižuje. Podľa toho, či sa kĺby nachádzajú na hornej či dolnej končatine, sa líšia ich funkcie.

• Kĺby hornej končatiny slúžia k úchopu a orientácii v okolitom priestore.

• Kĺby dolnej končatiny zaisťujú presun tela z miesta na miesto.

Poďme si detailnejšie prebrať jednotlivé časti kĺbu.

Kĺbová chrupavka a jej funkcie

Kĺbová chrupavka pokrýva kĺbové konce kostí. Väčšinou sa jedná o hyalínový typ chrupavky . Chrupavka je kľúčová časť kĺbu. V niektorých kĺboch, ktoré sú vystavené veľkému zaťaženiu, sa ale namiesto nej nachádza mechanicky odolnejšia chrupavka väzivová.

Chrupavka v kĺbe plní tieto funkcie:

• znižuje trenie pri pohybe,
• chráni kĺbové plochy pred priamym opotrebením,
• znižuje pôsobenie mechanických síl na kĺbe,
• je pružná, čím tlmí nárazy pri došliapnutí,
• v detstve zabezpečuje rast priľahlých kostí.

Hyalínnu kĺbovú chrupavku možno opísať ako sklovité spojivové tkanivo bez krvných a lymfatických ciev a nervového zásobenia. Okrem koncov kostí v mieste kĺbu sa nachádza aj na rebrách, v nose, hrtanu, prieduškách a priedušnici.

Zaujímavé na nej je to, že sa svojím správaním podobá hube, ktorá dovedie zadržiavať veľké množstvo tekutín. Vďaka tomu chrupavka znižuje trenie pri pohybe a vytvára akýsi mazací efekt. Pri zaťažení kĺbu počas pohybu hrá priestup tekutiny v chrupavke významnú úlohu, pretože chrupavka vodu dovedie podľa potreby nasávať a uvoľňovať. Tým je dokonale pružná. Pružnosť kĺbových chrupaviek sa ale samozrejme pri jednotlivých kĺbov líši.

• Schopnosť zadržiavať vodu zabezpečujú tzv. proteoglykanové molekuly. Na viskozite vnútorného prostredia chrupavky sa ale tiež výrazne podieľa kyselina hyalurónová a chondroitín sulfát - na tento fakt je potrebné upozorniť, lebo práve s kyselinou hyalurónovou a chondroitín sulfátom sa môžete stretnúť v rámci zložení kĺbovej výživy. Keďže sa teda jedná o telu vlastné látky, ktoré sa v kĺboch fyziologicky vyskytujú, predstavujú vítanú súčasť doplnkov stravy na kĺby!

• Chrupavku ďalej tvoria chondrocyty - vlastné chrupavkové bunky, kolagénne vlákna II. typu a glukosamín sulfát. Všetkých týchto zložiek chrupavky v dospelosti ale bohužiaľ prirodzene ubúda a dochádza k čiastočnému opotrebovaniu povrchu vnútri kĺbu. Chondrocyty, kyselina hyalurónová a chondroitín sulfát sa už nevytvárajú v takom množstve ako v detstve, a tak sa znižuje aj schopnosť chrupavky do seba viazať vodu. Chrupavka sa znižuje, styčné plochy kĺbu na seba pri pohybe začínajú nasadať a podliehať mechanickému zaťaženiu. To všetko môže viesť k vzniku degeneratívnych zmien čiže artróze, ktorá samozrejme prebieha aj na chrupavke, nie iba na kosti, ako sa mnoho ľudí domnieva.

Ako dobré riešenie proti opotrebeniu kĺbov by sa preto mohlo zdať príliš sa nehýbať a kĺby čo najviac šetriť - aj to je ale zle.

Ak totiž dôjde k dlhodobej imobilizácii kĺbu čiže znehybneniu napríklad vplyvom sadrovej fixácie alebo choroby, kĺb sa nemá príležitosť premazávať synoviálnou tekutinou plnou živín. Prúdenie tekutín vnútri chrupavky je pre uchovanie jej zdravia zásadné. Je teda potrebné kĺbom dopriať pohyb, hoci v menšej miere a rozsahu, aj napríklad pri artróze.

Čo je meniskus a akú má funkciu

Disky a menisky sú útvary z väzivovej chrupavky, ktoré sa nachádzajú len u niektorých kĺbov - napríklad v kĺbe kolennom alebo medzistavcových kĺboch chrbtice. Rozdiel medzi diskom a meniskom spočíva v tvare:

• Disk je vyplnená, všade rovnako vysoká doštička, ktorá rozdeľuje vnútorný priestor kĺbu na dve časti.
• Meniskus má polomesiačitý tvar a smerom k stredu kĺbových plôch sa jeho výška znižuje.

Úlohou diskov a meniskov je:

• Vyrovnávať nerovnosti kĺbových plôch.
• Chrániť kĺbovú chrupavku pred zvýšenou záťažou.
• Napomáhajú zložitejším pohybom v kĺboch.

Koleno má dva menisky, ktoré môžu vplyvom úrazu alebo preťaženia prasknúť. Ruptúra menisku čiže prasknutý meniskus väčšinou vyvoláva silnú bolesť, opuch kolena a obmedzenie pohyblivosti kĺbu. S týmto problémom sa možno stretnúť aj u mladších osôb.

Synoviálna tekutina a membrána

Synoviálna tekutina je lepkavý, číry výlučok synoviálnou membránou. Keďže je kĺbová chrupavka bezcievna, je prítomnosť synoviálnej tekutiny vnútri kĺbu zásadná. Zaujímavý je aj fakt, že kyselinu hyalurónovú vnútri kĺbu produkujú práve synoviálne bunky.

Funkciou synoviálnej tekutiny je:

• [viskozita, sklznosť a premazávanie kĺbových plôch,
• distribúcia živín a vyživovanie kĺbovej chrupavky,
• tlmenie nárazov.]( https://teachmeanatomy.info/the-basics/joints-basic/synovial-joint/ )

Kĺbové puzdro

Zjednodušená stavba kĺbového puzdra (kĺbová hlavica a kĺbová jamka)

Kĺbové puzdro spája kĺbovú hlavicu a kĺbovú jamku po obvode. Je zložené z vnútornej synoviálnej vrstvy a vonkajšej väzivovej vrstvy. A práve synoviálna vrstva produkuje spomínaný kĺbový maz čiže synoviálnu tekutinu vyživujúcu kĺb.

K poškodeniu a zvrašteniu kĺbového puzdra môže dôjsť pri stuhnutosti mäkkých tkanív ako sú svaly a šľachy. To ďalej môže podnietiť vznik artrózy.

Funkcie kĺbového puzdra sú:

• spája kĺbové plochy po obvode,
• tvorí vyživujúcu synoviálnu tekutinu.

Väzy

Väzy, predovšetkým tie u veľkých kĺbov, tvoria zložitý systém. Predstaviť si ich možno ako silné a tuhé elastické pruhy, ktoré spájajú dohromady kosti a svaly.

Väzy (na obrázku červeno) pomáhajú spájať k sebe kosti aj svaly.

Ich úlohou je:

• zo strán spevňovať kĺb,
• zosilňovať kĺbové puzdro,
• zabraňovať nežiaducemu pohybu v kĺbe,
• pridržiavajú svalové šľachy ku kostiam.

Pretrhnutie alebo obyčajné natrhnutie väzov môže spôsobiť bolesť kĺbu a následné obmedzenie pohybu. Veľakrát aj po doliečení pretrhnutí väzu ťažkosti stále pretrvávajú.

Burzy

Burzy čiže tiažové vačky sú dutiny vyplnené synoviálnou tekutinou.

Najčastejšie sa nachádzajú v miestach zvýšenej záťaže, teda na rozhraní šľachy svalu a kĺbového puzdra. Pri zvýšenom zaťažení niekedy môžu vyvolať typické praskanie v kĺboch.

Účel búrz spočíva v:

• zmierneniu trenia,
• bráni otlaku svalov a šliach v mieste záťaže.

Najčastejšie príčiny bolesti kĺbov a svalov

Už dávno neplatí, že kĺbové problémy trápia len starších jedincov. Dnešná doba uprednostňujúca prácu pri počítači a dovoľujúci len občasný pohyb, nahráva vzniku ochorenia kĺbov aj u osôb mladších ako 30 rokov.

Nie vždy je však na vine sedavý spôsob života. Príčin spôsobujúcich problémy s kĺbmi existuje celý rad. Bolesti pri pohybe sú časté aj u aktívnych a zdravo žijúcich jedincov. Zaujíma vás, ako je to možné? Poďme sa pozrieť na najčastejšie príčiny bolesti kĺbov, ktoré sa môžu zvrtnúť aj v bolesti svalov.

Podľa spôsobu vzniku sa príčiny spôsobujúce kĺbové ťažkosti rozdeľujú na:

• primárne (idiopatické) - väčšinou súvisia s tým, ako žijeme,
• sekundárne (získané) - vznikajú na základe patologických zmien.

Primárne príčiny kĺbových problémov

• Genetické dispozície – ak vaši biologickí rodičia majú problémy s kĺbmi alebo trpia niektorým ochorením pohybového systému, je vyššia pravdepodobnosť, že aj vy budete bojovať s kĺbovými problémami.
• Vek - u väčšiny chorôb pohybového aparátu sa pravdepodobnosť vzniku problémov s kĺbmi zvyšuje s vekom.
• Pohlavie – pohlavie väčšinou o rýchlejšom rozvinutiu bolestí kĺbov nerozhoduje, avšak u niektorých ochorení ako napríklad u osteoartrózy sa eviduje viac prípadov u žien). Ako je to možné, nie je doteraz známe.
• Nadváha – nadmerná telesná hmotnosť zvyšuje tlak a záťaž na kĺby, predovšetkým na kolená a celkovo kĺby dolných končatín. Tým pádom dochádza k rýchlejšiemu opotrebeniu.
• Výživa – nedostatok niektorých vitamínov a minerálov môže mať za následok zhoršenú regeneráciu tkanív kĺbového systému alebo môže dokonca viesť až k prepuknutiu ochorenia alebo vyvolaniu bolesti kĺbov. Dôležité preto je dodržiavať pestrosť a vyváženosť stravy.
• Dlhodobé jednostranné zaťaženie kĺbov – je dokázané, že ak vaša práca alebo šport opakovane pôsobí na niektorý kĺb, môže sa u daného kĺbu nakoniec vyvinúť osteoartróza. Rovnako tak sa kĺbové ťažkosti ako bolesť pri pohybe alebo obmedzenie rozsahu pohybu môžu objaviť pri dlhodobo zle vykonávanom pohybovom vzorci.
• Nedostatok pohybu – rôznorodý pohyb je pre telo veľmi prospešný. Ak sa kĺby a kosti nehýbu, dochádza nielen k nedostatočnému vyživovaniu kĺbov, ale môže dôjsť až k vyplavovaniu vápnika a rednutiu kostí.

Sekundárne príčiny kĺbových problémov

• Vrodené vývojové chyby – niektoré vrodené kostné deformity môžu byť príčinou bolesti kĺbov. Okrem vzácnych vrodených vád do tejto skupiny patrí napríklad aj asymetria dolných končatín.
• Traumy – či už sa jedná o pád na ľade alebo o mikrotraumy, ktorých si pri športe prakticky ani nevšimnete, to všetko môže viesť k poškodeniu kĺbu.
• Dna a cukrovka
• Zápaly a infekcie
• Degeneratívne ochorenie

Rizikové skupiny

Vzhľadom na to, že kĺbové ťažkosti vznikajú z celej rady príčin, je pochopiteľné, že sa môžu objaviť prakticky u kohokoľvek a v akomkoľvek veku.

Vyššie riziko vzniku bolesti kĺbov majú:

• ľudia nad 65 rokov a ženy,
• športovci a atléti vykonávajúci fyzicky náročnú pohybovú aktivitu,
• osoby dlhodobo vystavené jednostrannej záťaži (napr. sedu),
• mladší aj starší jedinci s chybným držaním tela a ochabnutým stredom tela.

Najväčšie sklony majú osoby nad 65 rokov a ženské pohlavie. Najčastejším kĺbovým ochorením je bezpochyby osteoartróza, ktorá postihuje až 12% celkovej populácie a s vekom jej výskyt stúpa.

Podľa Dungla (2014) osteoartrózou trpí 40 % populácie vo veku 45-65 rokov. Nad 65 rokov potom osteoartróza trápi nadpolovičnú časť populácie a nad 75 rokov 80 % populácie. Najčastejšou lokalizáciou artrózy sú kolenné kĺby a nasledujú kĺby bedrové. Práve tiež u týchto nosných kĺbov sa vykonáva najviac endoprotéz čiže totálnych náhrad kĺbu.

Medzi najbežnejšie športové úrazy patrí podvrtnutie kĺbu alebo natiahnutie svalu. Na športové aktivity najviac doplácajú členkové a kolenné kĺby. Výnimočné ale nie je ani poranenie kĺbu ramenného.

Poškodenie chrupaviek kosti holennej a stehennej sa objavuje najmä u starších a ťažších jedincov pri behaní po tvrdom povrchu v nevhodnej obuvi. U mladších športovcov, predovšetkým futbalistov, hokejistov a atlétov, sa potom mnohokrát vyskytujú pretrhnuté väzy v kolennom kĺbe.

Metódy starostlivosti o kĺby a prevencia bolesti kĺbov

Aby vám kĺby dlho a dobre slúžili, oplatí sa o ne starať. S prevenciou kĺbových problémov je možné začať kedykoľvek, pokojne aj v mladšom veku. U kĺbov platí nepísané pravidlo, že čím skôr začnete so starostlivosťou o kĺby, tým dlhšie budete fyzicky zdatní. Nie je teda dôvod prevenciu odkladať.

Nasledujúce preventívne opatrenia majú svoj zmysel v prípade, ak ich budete dodržiavať dlhodobo. Aplikovať ich môžete ako pred rozvinutím bolesti, tak pri už prebiehajúcich bolestiach kĺbov a po lekárskom stanoveniu diagnózy. Samozrejme ale, ak lekár neurčí inak.

Jedná sa o všeobecné odporúčania, ktoré sa hodia pre aktívnych mladších jedincov aj osoby v pokročilom veku. Je ale potrebné mať na mysli, že nejde o opatrenia liečebné. Ak sa teda u vás objaví začervenanie kĺbu, zvýšená teplota a neznesiteľná bolesť, je načase vyhľadať lekára, ktorý zvolí vhodnú liečebnú metódu .

Úprava telesnej hmotnosti

Obezita kĺbom nesvedčí. Preukázané je dokonca, že ženy s nadváhou majú štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku osteoartrózy kolien ako ženy so zdravou hmotnosťou. Úprava telesnej hmotnosti má preto svoje opodstatnenie.

Dlhodobá nadváha je významnou okolnosťou pre bolesti kĺbov aj v mladom veku.

Pravidelný pohyb

Pravidelný a primeraný pohyb je dôležitý nech už vás kĺby bolia, alebo nie. Počas pohybu sa totiž kĺby premazávajú synoviálnou tekutinou a udržuje sa ich pohyblivosť v plnom rozsahu.

• Najvhodnejšie je cvičenie s vlastnou váhou, prípadne miernym odporom.
• Vítaný je prirodzený typ pohybu ako chôdza, beh, cyklistika alebo plávanie.
• Menej vhodné sú naopak kontaktné športy (florbal, futbal atď.), Cvičenia, pri ktorých dochádza k tvrdým dopadom, alebo jednostranné aktivity ako tenis.

Skrátené svaly, ktoré môžu stáť za zníženým rozsahom pohybu v kĺbe, môže pomôcť rozcvičiť tiež jóga alebo gymnastické cvičenia. Dôležité je ale mať na pamäti, že cvičenie by nemalo spôsobovať silnú bolesť. Čo sa týka cvičenia v posilňovni, vždy je nevyhnutné sa pred cvičením rozcvičiť a po dokončení cvičení sa pretiahnuť.

zdroj citace

MUDr. Pavel Šácha

Významným krokom v protizápalové stratégii je pohybová aktivita, ľahká chôdza, najlepšie Nordic Walking; kĺby sa potrebujú premazávať, a to sa nedeje, keď sa kĺb nehýbe. Počúvam odpovede typu: „Ale keď ma to pri pohybe bolí. Tak ako sa mám hýbať?“ Dotyčný má pravdu, ale tým sa nezmení fakt, že je pohyb potreba. Môže plávať, hýbať sa pomaly, robiť si masáže, a ako som vyššie spomenul, Nordic Walking, ktorý odľahčuje kĺby, rozdeľuje váhu tela na 4 body miesto dvoch... Pohybová aktivita súvisí aj so správnym dýchaním; keď niekto veľa sedí, dýcha len povrchovo, plytko, a to zase prospieva zápalu...

Potraviny na kĺby

Do svojho jedálnička zaraďte viac potravín obsahujúcich želatínu. Želatína na kĺby je dobrá z toho dôvodu, že obsahuje potrebný kolagén. Nájsť ju môžete v aspiku, tlačenke, mäsových výrobkoch alebo domácim vývaru. Ďalej by ste mali jesť viac rýb, ktoré obsahujú prospešné omega-3 mastné kyseliny.

Vitamíny na kĺby

Dbať by ste tiež mali na pravidelný prísun ovocia a zeleniny. Vitamíny totiž dokážu väčšinou sekundárne ovplyvňovať zdravie kĺbov, svalov a kostí. Medzi dôležité vitamíny na kĺby patrí:

• Vitamín C na kĺby – kyselina askorbová, ako sa inak vitamínu C hovorí, má antioxidačné a protizápalové schopnosti. Vďaka tomu posilňuje imunitný systém a zmierňuje zápaly v tele, takže aj v kĺboch.

  Okrem toho je vitamín C dôležitý pre tvorbu kolagénových vlákien, ktoré zodpovedajú za pevnosť a pružnosť kĺbových chrupaviek. Jeho veľkou zásobárňou je šípka, jahody, čierne ríbezle, kapusta alebo maliny. V posledných rokoch je obľúbený prípravok lipozomálny vitamín C s vysokou vstrebateľnosťou (za deň môžete do krvi dostať výrazne vyššie množstvo céčka ako u bežných doplnkov stravy s C).

  

  TIP: Pozrite sa na porovnávaciu tabuľku najlepší lipozomálny vitamín c 2024

  pozrieť sa na porovnanie

• Vitamín D na kĺby – odborne sa nazýva kalciferol. Jeho tvorba sa v tele prirodzene podporuje pôsobením slnečných lúčov. V zimných mesiacoch, kedy slnko nie je také silné, ho ale môže byť nedostatok, čo môže spôsobiť odvápnenie a krehnutie kostí. Preto je nevyhnutné ho do tela dodávať prostredníctvom stravy. Nachádza sa najmä v rybách ako losos alebo makrela.

• Vitamín H na kĺby – biotín sa spolu s vitamínom D podieľa na správnom raste a vývoju kostí a svalov. Pri jeho nedostatku dochádza k zníženiu svalového napätia, čo spôsobuje ochabnutie svalstva. Tým pádom môžu strádať aj kĺby. Doplniť ho do tela môžete pomocou potraviny bohaté na strukoviny, orechy, vajca alebo hovädzie mäso.

Kompenzačné a rehabilitačné pomôcky

Táto prevencia sa týka predovšetkým starších jedincov, pri ktorých sa už objavuje bolesť a je diagnostikovaná osteoartróza. Použitie oporných pomôcok totiž môže pomôcť znížiť bolesť v kĺbe a uľahčiť pohyb. Je ale nutné sa s nimi naučiť správne zaobchádzať.

K pomôckam pre chôdzu patria napríklad francúzske palice, barle alebo chodidlá, ktoré sú vhodné v prípade, že vás kĺby bolia na oboch končatinách. Ďalej existujú nadstavce na toaletu a madlá do kúpeľní, ktoré znižujú riziko pádu a zlepšujú stabilitu.

Ortézy, bandáže a kineziotaping

Ortézy a bandáže predstavujú pasívnu oporu, ktorú je možné využiť na odľahčenie kĺbu. Nie je ale vhodné je nosiť po celý deň. Sval v mieste ortézy by totiž mohol postupne ochabovať a kĺb by mohol zatuhnúť.

• Existuje niekoľko druhov ortéz. Niektoré poskytujú kĺbu stabilitu, iné zabezpečujú korekciu postavenia končatiny. Vhodný typ ortézy k vášmu ochorení musí určiť lekár.
• Bandáže väčšinou časť tela sťahujú, čím uľavujú od bolesti a opuchu. Využívajú sa u menej závažných úrazov a kĺbových ťažkostí.
• Metóda tejpovania využívajúca lepiacej pásky na koži môže pomôcť zväčšiť rozsah pohybu v kĺbe. Túto metódu je nevhodné vykonávať doma bez predchádzajúcej inštruktáže vedenej skúseným terapeutom.

Doplnky stravy na kĺby

Potravinové doplnky na kĺby sa predávajú vo veľkom rozsahu kvality aj ceny.

TIP: Pozrite sa na porovnávaciu tabuľku najlepšia kĺbová výživa a prípravky na kĺby 2024

pozrieť sa na porovnanie

• Pokiaľ sa ale ktorých používanie pridá k ostatným režimovým opatreniam ako je zmienená redukcia hmotnosti, pohyb a strava, možno od nich očakávať minimálne lepšiu regeneráciu kĺbovej chrupavky.
• drahšie prípravky obsahujú tiež kolagén (ideálne kolagénne peptidy s vysokou mierou vstrebateľnosti). Kolagén pomáha kostiam a chrupavkám. Takéto komplexné prípravky môžeme nazývať ako kĺbová výživa.
• Tiež vám môžu pomôcť obmedziť užívanie liekov na kĺby na predpis, ktoré často vyvolávajú veľké množstvo vedľajších účinkov. Doplnky stravy na kĺby žiadne vedľajšie účinky pri dodržaní dávkovania nemajú.
• Je však dôležité si uvedomiť, že priaznivý efekt obsiahnutých látok sa u väčšiny kĺbových prípravkov prejaví až po minimálne šiestich týždňoch pravidelného užívania. Je preto potrebné vytrvať v ich užívaní.

Prípravky na kĺby najčastejšie obsahujú niektoré z týchto látok:

• Glukosamín sulfát - prirodzene sa nachádza v tele a podieľa sa na obnoveniu kĺbovej chrupavky.

• Chondroitín sulfát - telu vlastný polysacharid, ktorý zaisťuje viskozitu chrupaviek. S vekom jeho množstvo v tele klesá, čím dochádza k ubúdaniu chrupavkovitých častí kĺbu. Tým sa zvyšuje trenie spôsobujúce opotrebenie.

• Kolagén - je vo vode nerozpustný proteín, ktorý patrí k najviac zastúpeným bielkovinám v tele cicavcov. Predstavuje totiž základnú stavebnú hmotu spojivových tkanív (kostí, chrupaviek). Funkčnosť kĺbov ovplyvňuje predovšetkým tak, že im dodáva pevnosť a pružnosť.

• Kyselina hyalurónová - pre telo prirodzená látka, ktorá premazáva kĺb a podieľa sa na tvorbe synoviálnej tekutiny.

• MSM - metylsulfonylmetán je organická zlúčenina síry, ktorá podporuje tvorbu kolagénu, obnovu kĺbovej chrupavky a funkčnosť kĺbov.

Kĺbové prípravky sa predávajú v rôznych formách: – najčastejšie to sú tablety na kĺby, masti, tinktúry, kapsule alebo vo vode rozpustný prášok, z ktorého sa pripraví drink.

• Doplnky stravy vo forme kapsúl sa považujú za menej vhodné z toho dôvodu, že môžu robiť problém pri prehĺtaní. Aby totiž bolo dosiahnuté požadovaného účinku, je nutné užiť hneď niekoľko tabletiek naraz.
• Kdežto drink na kĺby zo sypkého prášku rozpusteného vo vode stačí skrátka vypiť raz denne, čím telo získa odporúčanú dennú dávku optimálnu pre podporu kĺbov. Nevýhodou sypkých foriem môže u niektorých značiek byť veľmi nepríjemná chuť.

Bylinky na kĺby

Dokonca aj niektoré bylinky majú preukázateľný vplyv na zdravie kĺbov. Patrí medzi ne napríklad breza previsnutá, breza, borovica lesná, kadidlovník indický, arnika horská alebo aloe vera.

Pripraviť si z nich môžete odvar, nálev, masť alebo tinktúru.

Masáž

Pri masáži dochádza k uvoľneniu kože a podkožia, prekrveniu a tkanivovým zmenám. Výsledkom je relaxačný účinok, ktorý môže podporiť rekonvalescenciu či fyzický výkon.

Primárne teda masáže na kĺby ako také nepôsobia, ale môžu ich druhotne pozitívne ovplyvniť.

Akupunktúra

Ide o liečebnú metódu podľa tradičnej čínskej medicíny, kedy sa drobné ihličky zapichujú do tzv. akupunktúrnych bodov. V mieste vpichu ihly sa aktivujú periférne nervové zakončenia, čím sa spúšťa vlna zložitých reakcií, ktoré vedú k útlmu bolesti.

Akupunktúru tak možno využiť ako alternatívny spôsob liečby kĺbových ťažkostí.