Rybí olej a jeho vplyv na autizmus a ADHD

Autizmus a ADHD sú radené medzi neurovývojové poruchy, teda také, ktoré ovplyvňujú vývoj nervovej sústavy. To má za následok abnormality v mozgovej činnosti, ako sú zmeny v emocionálnom prežívaní alebo sebaovládaní, problémy s pamäťou a učením.

Čo je autizmus a ADHD

Autizmus, tiež známy ako poruchy autistického spektra (PAS), býva väčšinou diagnostikovaný už v detskom veku. Autizmus ovplyvňuje správanie dieťaťa. Stranenie sa ľuďom, strata empatie a ďalšie príznaky (viď ďalej).

Túto poruchu prvýkrát opísal v roku 1943 americký psychiater Leo Kanner, ktorý je niektorými odborníkmi nazývaný „otcom detskej psychiatrie“. Prevalencia autizmu (tj. počet chorých k počtu obyvateľov) je v celosvetovom meradle odhadovaná medzi 0,76 – 1,46 %.

ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) je považované za najčastejšiu neurovývojovú poruchu detského veku. ADHD pôsobí na správanie detského pacienta. Dieťa vykazuje poruchu pozornosti, nesústredenosť a ďalšie príznaky (viď ďalej).

Jedným z prvých, kto popísal symptómy ADHD, bol George Frederic Still. Urobil tak v roku 1901. Z globálneho hľadiska sa prevalencia tejto poruchy pohybuje v rozmedzí 2,2 – 17,8 %, pričom sú častejšie postihnutí chlapci ako dievčatá.

Príčiny autizmu, ADHD

Čo je príčinou autizmu sa doteraz vedeckému svetu nepodarilo objasniť. Usudzuje sa na:

• genetickú záťaž
• environmentálne faktory
• poškodenie mozgu
• infekcie

Ani ADHD nemá objasnenú príčinu. Zatiaľ vedci poukazujú na vplyv:

• genetiky
• mozgových poranení
• znečistené životné prostredie a vystavenie toxickým látkam
• užívanie škodlivých látok matkou počas tehotenstva (cigarety, alkohol, drogy)
• (po)pôrodné komplikácie

Autizmus a ADHD sa radia medzi poruchy, ktoré ovplyvňujú vývoj nervovej sústavy.

Druhy autizmu a ADHD

Rozlišujeme nasledujúcich 5 foriem autizmu:

• detský autizmus – medzi základné charakteristiky tohto typu patrí napr. nedostatok citovej väzby, posadnutosť manipuláciou s predmetmi a iné.
• atypický autizmus
• Rettov syndróm – objavuje sa v dojčenskom období a postihuje častejšie dievčatá ako chlapcov.
• Aspergerov syndróm - dieťa s Aspergerovým syndrómom bude mať nadpriemernú inteligenciu a silné verbálne schopnosti. Zaostávať však bude v sociálnej komunikácii.
• dezintegračná porucha – prejavuje sa oneskoreným nástupom problémov v jazyku, motorických zručnostiach alebo sociálnych funkciách.

A 3 typy ADHD:

• porucha hyperkineticko-impulzívneho typu - najmenej častý typ ADHD. Vyznačuje sa impulzívnym a hyperaktívnym správaním, u ktorého sa neprejavuje nepozornosť a roztržitosť.
• s poruchou pozornosti – chorý vykazuje vysokú mieru nepozornosti a roztržitosti, nemáva problémy s impulzivitou a hyperaktívnym správaním
• kombinovaná forma – jedná sa o najčastejšiu podobu autizmu. Je pre ňu charakteristické impulzívne a hyperaktívne správanie, ktoré sprevádza aj nepozornosť a roztržitosť.

Prejavy autizmu a ADHD

Prejavy autizmu sú premenlivé a u každého autistu môžu byť odlišné. K charakteristickým rysom patria:

• vyhýbanie sa sociálnemu kontaktu
• poruchy v oblasti reči
• absencia empatie
• stereotypné správanie

ADHD sa naproti tomu prejavuje:

• neustálym pohybom, tzv. hyperaktivitou
• nízkou sústredenosťou
• nepozornosťou
• impulzívnosťou

Ako autizmus, tak aj ADHD bývajú diagnostikované v detskom veku.

Diagnostika autizmu a ADHD

Diagnostika autizmu a ADHD spadá do kompetencie (detského) psychiatra.

Diagnóza autizmu (PAS) sa skladá z niekoľkých čiastkových krokov - výpovede rodičov, pozorovacie správy zo školského zariadenia, psychologického vyšetrenia. Na preukázanie choroby slúži aj funkčná magnetická rezonancia, analýza motoriky a hlasu, EEG vyšetrenie či rôzne dotazníky.

Pre diagnostiku ADHD je potrebné absolvovať vyšetrenie u psychológa. Je možné tiež doplniť o vyjadrenie neurológa a pediatra.

Liečba autizmu a ADHD

• Autizmus - doteraz neexistuje liečba, ktorá by postihnutých zbavila autistických prejavov. V ich zmiernení sa osvedčila kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). V niektorých prípadoch je potrebné pristúpiť k medikamentóznej liečbe, ktorá zmierni nežiaduce symptómy choroby.

• ADHD - na liečbu sa volí farmakologický prístup pomocou psychostimulancií - Ritalin, Concerta, ďalej potom lieky zo skupiny amfetamínov a atomoxetín (známy pod obchodným názvom Strattera). Využívajú sa aj rôzne nefarmakologické postupy.

zdroj citace

doc. MUDr. Jiří Masopust, Ph.D.

Z nefarmakologických postupov je používaná kognitívne behaviorálna terapia, psychoedukácia, koučovanie, neurofeedback a repetitívna transkraniálna magnetická stimulácia.

Omega 3 a ich vplyv na autizmus a ADHD

Rybí olej je bohatým zdrojom esenciálnych aminokyselín, tj. takých, ktoré si ľudský organizmus nevie „vyrobiť“ sám. Konkrétne sa jedná o omega-3 mastné kyseliny: EPA (eikosapentaénová kyselina) a DHA (dokosahexaenová kyselina). V rybom oleji sú obsiahnuté EPA a DHA zhruba v pomere 2:3.

Omega-3 mastné kyseliny zohrávajú dôležitú úlohu vo fungovaní mozgu, a to vďaka svojim protizápalovým vlastnostiam a schopnosti udržiavať zodpovedajúcu funkciu membrány mozgových buniek a myelínovej pošvy. Ďalej vykazujú antioxidačné a antiapoptózne účinky.

Hľadáte prípravky s vysokým obsahom Omega-3? Otestovali sme pre vás!

Najlepší omega-3 rybí tuk 2024

pozrieť sa na porovnanie

Účinkami rybieho oleja na ADHD a PAS sa zaoberá rad vedeckých štúdií.

• U detských pacientov trpiacich ADHD bolo zistené nižšie množstvo omega-3 mastných kyselín v plazmatických fosfolipidoch a membránach erytrocytov ako u zdravých detí. Zároveň bolo preukázané, že autistickí pacienti alebo osoby s Aspergerovým syndrómom (ADHD) majú v membránach erytrocytov vyšší obsah nasýtených a mononasýtených mastných kyselín v porovnaní s omega-3 mastnými kyselinami ako zdraví jedinci.

• V austrálskej štúdii bol preukázaný vplyv zvýšeného príjmu omega-3 DHA na schopnosť detí čítať. Podľa výpovede rodičov došlo aj u niektorých detí k zmierneniu príznakov ADHD – najmä k útlmu vzdorovitého správania. Naopak, pri zvýšenom príjme EPA došlo k zmierneniu úzkostných stavov.

• Laboratórny výskum vykonaný na krysách ukázal, že omega-3 mastné kyseliny môžu pôsobiť obdobnou cestou ako lieky predpisované odbornými lekármi, tzv antipsychotiká. Tie pôsobí na receptory v mozgu a ovplyvňujú množstvo neurotransmiterov, tj. prenášačov nervového vzruchu medzi nervovými bunkami.

Omega 3 mastné kyseliny je možné získavať z konzumácie rýb, ako aj z doplnkov stravy.

Výsledky štúdií a vzťah medzi autizmom/ADHD je možné zhrnúť takto:

• nedostatok omega-3 sa spája s rôznymi vývojovými a psychickými poruchami (napr.. depresie, schizofrénia, náladovosť, úzkosti, autizmus, ADHD). Pacienti týchto chorôb a porúch vykazujú výrazne nižšiu hladinu esenciálnych nenasýtených mastných kyselín v krvi.
• U detí s nízkou hladinou omega 3 je zaznamenaných viac problémov so správaním, sústredením a učením všeobecne.
• Je možné, že znížená hladina omega 3 (a potenciálne vyššie riziko výskytu autizmu a ADHD) je spojená s nižšou schopnosťou látkovej výmeny (premena omega 3, ich vstrebávanie omega 3 do krvného obehu a vylučovanie).
• Doplnky stravy s obsahom omega 3 môžu výrazne zmierniť príznaky ADHD, autizmu, depresií a ďalších podobných chorôb a porúch.
• Odporúčaná denná dávka omega 3 nie je jasne stanovená, ale pohybuje sa v nižších stovkách miligramov (napr. 200 mg denne).