Bolesť kĺbov a liečba

Bolesť kĺbov je nepríjemný osobný pocit vznikajúci dráždením nervových zakončení, zápalom v kĺbe, zvýšeným tlakom v kĺbe alebo poranením kĺbových štruktúr a priľahlých mäkkých tkanív.

Dôvody bolesti sú rôznorodé, ale najčastejšie k bolestiam pohybového aparátu dochádza u:

• starších osôb z dôvodu prirodzeného opotrebovania,
• osôb s fyzickou záťažou (šport, jednostranná fyzická práca),
• osôb so zlým držaním tela,
• osôb s obezitou,
• osôb, ktoré prekonali úraz.

Charakteristika bolesti kĺbov vo veľkej miere závisí od rozsahu a závažnosti problému. Ovšem je tiež veľa individuálna. Vzniknúť môže náhle, alebo pozvoľna.

• Ak vzniká náhle, zvyčajne sa jedná o prudkú, silnú a akútnu bolesť, ktorá si vyžaduje okamžité riešenie.
• Pozvoľná bolesť naproti tomu často reaguje na zmenu polohy tela, ročnú alebo za dennú dobu a fyzickú záťaž.

Veľmi významným prejavom je aj ranná či nočná bolesť a stuhnutosť kĺbov – tieto prejavy totiž môžu poukazovať na špecifické kĺbové ochorenia. Niekedy bolesť môže odlišne reagovať na teplo a chlad a môže mať sťahovavý charakter.

Kĺby sú dôležitou súčasťou pohybového ústrojenstva človeka. Umožňujú nám pohybovať sa z miesta na miesto a vykonávať sebaobslužné činnosti. Akonáhle sa preto bolesť kĺbov objaví, je zásadným spôsobom narušená kvalita života jedinca. Z toho dôvodu je potrebné sa o kĺby pravidelne starať a predchádzať ich poškodeniu.

Kĺby ľudského tela.

Ak vás zaujíma ako, prečítajte si náš článok Starostlivosť o kĺby a prevencia ochorenia kĺbov, do ktorého sme pre vás prehľadne napísali všetko, čo by ste o kĺboch mali vedieť.

Rôznu mieru bolesti kĺbov najčastejšie riešime:

• mierne, občasné bolesti - príležitostné cvičenia, chôdza, plávanie

• stredné dlhodobé bolesti - kĺbová výživa , ortézy a bandáže

• väčšie bolesti, krátkodobé / dlhodobé - návšteva lekára, rehabilitácia, kompenzačné pomôcky, operácia

Príčiny bolesti kĺbov a svalov

Bolesti kĺbov vznikajú na základe vrodených a získaných príčin.

1. Vrodené a dedičné príčiny sú väčšinou viditeľné už v detstve, alebo sa môžu prejaviť počas dospievania. Označujú sa tiež ako vrodené vývojové chyby a prejavujú sa celým radom abnormalít pohybového ústrojenstva. Medzi vrodené príčiny, ktoré môžu vyvolávať bolesť, patrí napríklad Marfanov syndróm, čo je dedičná choroba spojivového tkaniva.

2. Získané príčiny bolesti kĺbov sú viac rozmanité. Vznikajú totiž počas rôznych chorôb, ktoré s pohybovým aparátom ani nemusia súvisieť. Podľa charakteru spôsobujúceho choroby sa rozdeľujú na:

• infekčné - patrí sem napríklad reumatická horúčka (ochorenie spôsobené streptokokom skupiny A, ktoré postihuje srdce, kĺby a ďalšie orgány) a lymská borelióza (ochorenie prejavujúce sa bolesťou hlavy a kĺbov, zimnicou, horúčkou a poruchou pamäti, ktoré spôsobuje kliešť infikované baktériou Borellia burgdorferi),
• zápalové - napríklad reumatoidná artritída (chronický zápal kĺbov najčastejšie na rukách) a Bechterevova choroba (celoživotné ochorenie, počas ktorého dochádza k obmedzeniu hybnosti chrbtice a veľkých kĺbov),
• degeneratívne - napríklad osteoartróza (časté ochorenie, pri ktorom dochádza k zníženiu kĺbovej chrupavky),
• endokrinné - napríklad cukrovka (zvýšená hladina cukru v krvi) alebo bolesti spôsobené zlou funkciou štítnej žľazy,
• metabolické - napríklad dna (zvýšená hladina kyseliny močovej spôsobuje zápal),
• hematogénne - napríklad krvácanie do kĺbu,
• polievkové - niektoré lieky môžu spôsobiť bolesti kĺbov, kostí a svalov,
• poúrazové - napríklad zlomeniny, poškodenie meniskov a kĺbových väzov.

Porovnanie zdravého kĺbu a kĺbu s pokročilým štádiom osteoartrózy.

Bolesti svalov a kĺbov bohužiaľ nie sú tým jediným problémom. Bolesť kĺbu totiž mnohokrát sprevádzajú ďalšie vedľajšie prejavy, ktoré môžu celý priebeh kĺbového ochorenia zhoršovať.

Najčastejšie ďalšie prejavy bolesti kĺbov:

• opuch okolo kĺbu,
• červená, napnutá, lesklá a na dotyk teplá koža okolo kĺbu,
• horúčka,
• deformity kĺbu,
• bolesť kĺbov v noci a v pokoji,
• obmedzenie pohyblivosti kĺbu,
• kĺbová stuhnutosť,
• drásoty a výrazné vŕzganie kĺbov.

Čo na boľavé kĺby

Pri miernejšej alebo krátkodobej bolesti (bez vedľajších prejavov) je dobré zlepšiť preventívnu starostlivosť o kĺby. Hlavné metódy uvádzame v našom prehľade. Taktiež je možné užívať doplnky stravy na kĺby, kde nepotrebujete lekársky predpis. Doprajte si viac pohybu (prechádzky, ľahké posilňovanie, plávanie, rôznorodá fyzická práca).

Pokiaľ bolesti pretrvávajú ďalšie týždne či mesiace alebo sa bolesť neznižuje, je nutné navštíviť lekára.

TIP: Pozrite sa na porovnávaciu tabuľku najlepšia kĺbová výživa a prípravky na kĺby 2024

pozrieť sa na porovnanie

Bolesti kĺbov patria k najbežnejším dôvodom, prečo jedinec navštívi ambulanciu praktického lekára. Cieľom praktického lekára je určiť vyvolávajúcu príčinu bolesti a na základe série klinických vyšetrení stanoviť diagnózu a spôsob liečby. Dôležité je predovšetkým odlíšiť akútny stav väčšinou spojený s úrazom od chronických ťažkostí a zhodnotiť, či je potrebné odoslať pacienta k špecialistovi - ortopédovi.

Súčasťou klinických vyšetrovacích metód, ktoré by mal vykonať každý lekár, je:

• Anamnéza – jedná sa o súbor otázok, ktoré vám bude klásť lekár na účely dopátraní sa príčiny úrazu, prekonaných a dedičných chorôb, podstúpených operácií a hospitalizácií a skrátka všetkého, čo by mohlo mať súvislosť s vašimi kĺbovými problémami.

• Objektívne vyšetrenie – základom je pohľad, pohmat a zistenie rozsahu pohybu v kĺbe. Súčasťou vyšetrenia môžu byť aj rôzne fyzické skúšky, ktoré majú za cieľ overiť stabilitu, postavenie segmentov tela alebo stupeň svalovej sily. Nejde však o nič náročného. Dotykom potom lekár zhodnotí bolestivosť, opuch, teplotu kože, odpor tkanív, svalové napätie atď. A to nielen v mieste boľavého kĺbu, ale aj prípadne v ďalších oblastiach, kam môže bolesť vystreľovať alebo sa prenášať svalové napätie. Vyšetrenie ďalej môže zahŕňať orientačné neurologické vyšetrenie, premeranie opuchu či dĺžky končatiny.

  zdroj citace

  Mudr. Luděk Ryba Ph.D. a kolektiv

  Už pri príchode pacienta pohľadom hodnotíme stereotyp chôdze, napadanie na jednu končatinu, kolísavú

• Laboratórne vyšetrenie – úplným základom je odber krvi na krvný obraz, zápalové parametre a zistenie hladiny kyseliny močovej. Vykonaná môže byť aj prípadná punkcia kĺbu, pri ktorej dôjde k odberu výpotku.

• Paraklinické metódy – nasleduje rádiologické vyšetrenie, ktorého hlavnou súčasťou je röntgen. Ďalšou možnosťou je, že vás lekár odošle na CT (počítačová tomografia), magnetickú rezonanciu alebo sono.

Po stanovení diagnózy lekár navrhne adekvátny liečebný postup. Ako liečba kĺbov bude prebiehať a čo všetko bude zahŕňať, záleží predovšetkým od charakteru choroby.

Všeobecný postup lekárskej starostlivosti pri liečbe kĺbov môžeme zhrnúť takto:

• Pokiaľ sa ale objavuje bolesť, chýbať určite nebudú lieky na tlmenie bolesti.
• Lekár by vás mal tiež informovať o možnej úprave životosprávy, zníženiu telesnej hmotnosti, ak je to nutné, režimových opatreniach a podporných pomôckach (barle, ortézy).
• S najväčšou pravdepodobnosťou vám ďalej odporučí fyzikálne liečebné metódy (pr. vodoliečbu, magnetoterapiu, elektroliečbu, laserovú terapiu atď.) a
• fyzioterapiu, ktorá môže trvať aj niekoľko týždňov. Motivácia k cvičeniu je veľmi dôležitá. Pohyb totiž vedie k zlepšeniu rozsahu pohybu v kĺbe a posilneniu svalstva, ktoré následkom úrazu alebo choroby mohlo ochabnúť.
• Po rehabilitácii môžu nasledovať kúpele.
• Liečbu kĺbov a zápalov môžete podporiť užívaním kvalitných doplnkov stravy na kĺby.** Tie sa všeobecne odporúčajú nielen v prípade, že sa preukázalo opotrebenie kĺbovej chrupavky, ale aj ak pravidelne športujete, prekonali ste úraz či operáciu, veľa pri práci zaťažujete kĺby, ste senior alebo trpíte nadváhou. Je dobré mať ale na pamäti, že výživa kĺbov je len doplnok liečby.
• Posledným riešením, ku ktorému sa väčšinou pristupuje až potom, čo zlyhá ostatná liečba bolesti kĺbov, je operácia.

1. Lieky na kĺby

Liekov na boľavé kĺby existuje celá škála. Niektoré sú dostupné iba na predpis, iné môžete bežne zakúpiť v lekárni. Každá príčina bolesti kĺbov si však žiada iný typ liečiva. Lekár pri predpisovaní lieku na bolesť kĺbov zároveň musí zvážiť stupeň poškodenia kĺbu, vedľajšie prejavy a celkový zdravotný stav jedinca.

Lieky na bolesť kĺbov a svalov - analgetiká

V prípade, že liečba bez liekov na kĺby nezaberie a bolesť stále pretrváva, pristupuje sa k podaniu liečiv na bolesť (napríklad ibalgin, paralen, brufen atď.). V prvom rade sa odporúča paracetamol alebo kyselina acetylsalicylová, a to buď samostatne, alebo v rámci analgetickej zmesi. Ide o lieky bezpečné, rýchlo pôsobiace a s antipyretickým (protihorúčkovým) efektom. Ak paracetamol dostatočne neúčinkuje, kombinuje sa so silnejším tramadolom - ten je len na lekársky predpis.

Lieky na zápal kĺbov - nesteroidné antireumatiká

Pri zápalových ochoreniach pohybového aparátu, ako je dekompenzovaná artróza, reumatoidná artritída, tendinitída (zápal šľachy) alebo burzitída (zápal tiažového vačku) a ďalšie, sú prvou voľbou nesteroidné antireumatiká (napríklad aspirín, ibuprofén, naproxén, diklofenak tablety a dexketoprofén). Tieto lieky na bolesť kĺbov spôsobenú zápalom patrí k najbežnejšie odporúčaným liekom v rámci ortopedickej praxe. Ich mechanizmus účinku spočíva v miernom zmierneniu známok zápalu, tlmeniu bolesti a zníženiu teploty. Neovplyvňujú však príčinu vzniku problému.

Do skupiny týchto liekov bez predpisu patrí napr.:

• ibuprofén, diklofenak, indometacín - u nich sa odporúča len krátkodobé užívanie, a
• piroxikam, meloxikam - sú vhodné pri chronickej bolesti kĺbov.

Vzhľadom k veľkému množstvu vedľajších účinkov, predovšetkým potom u starších a polymorbidných (človek, ktorý sa lieči na viac chorôb) jedincov, by mali byť užívané uvážlivo a len krátkodobo. Negatívny vplyv majú hlavne na tráviaci a zažívací trakt. Pri dlhodobom užívaní dokonca zvyšujú riziko vredovej choroby s možným vnútorným krvácaním.

Lokálna aplikácia nesteroidných antireumatík vo forme mastí alebo gélov je bezpečná. Bohužiaľ ale u závažnejších ochorení alebo vyššom stupni osteoartrózy nie je ich efekt dostatočný, a tak sa pristupuje k tabletovým formám.

Liek na kĺby a chrupavky - injekčná liečba kortikosteroidmi

Do rúk špecialistov - ortopédov a reumatológov, potom patrí tzv. vnútrokĺbová injekcia kortikoidov. Tieto lieky na kĺby podávané injekčne zmierňujú bolesť a pôsobia protizápalovo. Efekt majú dlhodobý (v poriadku mesiacov), avšak hrozí riziko zanesenia infekcie počas aplikácie.

Používajú sa u celého radu ochorení, ako napríklad u reumatoidnej artritídy, tendinitídy, burzitídy a úžinových syndrómov (útlak nervu v mieste anatomického zúženia, pr. karpálny tunel).

Lieky na artrózu – SYSADOA

Ďalšie, čo pomáha na bolesť kĺbov, sú lieky označované anglickou skratkou SYSADOA (SYmptomatic Slow Acting Drugs of OsteoArthritis), ktoré sa používajú pri liečbe osteoartrózy. Predtým sa skupine týchto liekov hovorilo chondroprotektíva. Charakteristické sú pomalým nástupom účinku, ktorý sa dostavuje medzi 3.- 8. týždňom a pretrvávať môže až 2 mesiace po doužívaní liekov.

Tieto lieky na artrózu kĺbov môžu obsahovať:

• glukosamín sulfát,
• chondroitín sulfát,
• kyselinu hyaluronovú,
• diacereín.

Prvé tri uvedené látky sú prirodzenou súčasťou ľudského tela. Vekom však dochádza k ich úbytku.

Ich cieľom je zlepšovať hybnosť kĺbu, spomaľovať zužovanie kĺbových štrbín, obnovovať štruktúru chrupavky a uľavovať od bolesti. Nachádzajú sa nielen v liekoch, ale aj v niektorých voľne predajných výživových doplnkoch. Liek s glukosamín sulfátom je v Slovenskej republike registrovaný ako Dona liek na kĺby a liek s chondroitín sulfátom ako Condrosulf.

Ďalšie lieky na bolesti kĺbov

Farmakologická liečba pohybového ústrojenstva ďalej môže zahŕňať liečbu antibiotikami a chemoterapeutikami alebo injekčnú kĺbovú výživu (viskosuplementácia). K vnútrokĺbovej výžive sa najviac používa kyselina hyalurónová, ktorú je možné aplikovať do akéhokoľvek kĺbu. Poisťovňa ale túto metódu hradí len čiastočne, u artrózy kolenného kĺbu od 2. stupňa.

2. Operácie kĺbov

Operačné výkony sa všeobecne rozdeľujú na preventívne a liečebné.

1. Preventívne operácie K preventívnym operačným výkonom patrí napríklad korekčná osteotómia, kedy sa upravuje ochorením pozmenená os končatiny do fyziologického postavenia, alebo artroskopia, čo je endoskopický výkon, pri ktorom lekár nahliadne kamerou do vnútra kĺbu a rovno môže kĺb ošetriť. Artroskopia sa tak v niektorých prípadoch pohybuje na pomedzí preventívnych a liečebných výkonov.

Preventívne operácie majú za cieľ:

• zachovať kĺb,
• znížiť bolesť postihnutého kĺbu,
• zlepšenie fungovania kĺbu,
• oddialenie potreby kĺbovej náhrady.

2. Liečebné operácie

Medzi liečebné operácie kĺbov radíme najmä totálnu alebo čiastočnú náhradu kĺbu (aloplastika) alebo artrodézu, čo je operácia, ktorej úlohou je znehybnenie postihnutého kĺbu - dnes sa vykonáva zriedka.

Cieľom liečebnej operácie je:

• odstrániť zvyšky poškodenej chrupavky,
• obnoviť celistvosť kĺbového povrchu,
• zlepšiť rozsah kĺbu,
• aplikácia kĺbovej náhrady.

Endoprotéza

Úplne najčastejšou ortopedickou operáciou je aloplastika. Pri tejto operácii je implantátom nahradený buď celý kĺb, alebo len jeho časť. Najrozšírenejšia je endoprotéza (náhrada) bedrového či kolenného kĺbu. K aloplastike sa pristupuje pri závažných deformitách alebo artróze najvyššieho stupňa, ktorá nereaguje na žiadnu inú liečbu. Náhrada bedrového či kolenného kĺbu v týchto prípadoch býva posledným riešením, ktoré prináša úľavu od bolesti. A to aj napriek tomu, že operácia so sebou samozrejme nesie možné riziká a pooperačnú rekonvalescenciu.

Operácia kolena pomocou endoprotézy. Žlté zafarbenie okolo otvoreného miesta je dezinfekcia.

Doba zotavenia u každého jedinca trvá inak dlho. Záleží na veku, zdravotnom stave jedinca a typu zavedenej endoprotézy. Približne rekonvalescencia trvá 4 mesiace a v prvých týždňoch ju sprevádza podpazušná barla. Po operácii nasleduje niekoľkotýždňová rehabilitácia. Po porade s lekárom je tiež možné podstúpiť kúpeľnú liečbu.

Artroskopia

Artroskopia je metóda, pri ktorej sa využíva zložitej sústavy šošoviek a endoskopickej kamery. Vykonáva sa u pacientov s kĺbovou bolesťou, nestabilitou kĺbu, obmedzenou hybnosťou kĺbu a ďalšími ťažkosťami, ktoré vznikli buď po úraze, alebo z neobjasnenej príčiny.

Artroskopia je menej invazívna metóda operácie. Uprednostňuje sa u niektorých ťažkostí.

Artroskopia umožňuje nahliadnuť dovnútra kĺbu, čo najmenej invazívnym spôsobom, zistiť príčinu kĺbových ťažkostí a odstrániť ich. Indikáciou (odporúčanie) k tejto operácii je poškodenie väzivových lemov okolo jamky kĺbu, prasknutie väzov, poranenie kĺbovej chrupavky, vnútrokĺbová infekcia, poškodenie menisku atď.

Výhodou artroskopie sú malé rezy do kĺbu, čím je hojenie a celková rekonvalescencia omnoho menej náročná. Opäť ale záleží na stave jedinca a závažnosti kĺbového problému. Napríklad u odstránenia meniskov rekonvalescencia zvyčajne trvá 2 mesiace.

Najčastejšie bolesti kĺbov

Najčastejšie bolia kĺby na dolných končatinách. Predsa len nesú celú váhu tela, čím sa znateľne viac opotrebovávajú a sú náchylnejšie k vzniku artrózy. Konkrétne kolená patria celosvetovo medzi najčastejšie boľavé kĺby. S rozvojom počítačových technológií ale tiež pribúda viac prípadov boľavých kĺbov na rukách alebo v oblasti chrbtice.

Bolesť ramenného kĺbu

Bolesť ramena sa môže objaviť u starších aj mladších osôb. U starších vzniká na základe degeneratívnych zmien, zatiaľ čo u mladších je väčšinou na vine preťažovanie pri športe alebo práci.

Hlavným problémom je nepríjemné vystreľovanie bolesti z ramena do krku, hlavy alebo medzi lopatky. Kvôli tomu niekedy dochádza k zanedbaniu hlavného príznaku akútneho infarktu myokardu, ktorý sa vyznačuje práve prudkou bolesťou ramenného kĺbu.

Medzi najčastejšie príčiny bolesti ramenného kĺbu patrí:

• artróza ramena - bolesť je väčšinou priamo v mieste kĺbu a nikam nevyžaruje, sprevádza ju obmedzenie pohybov v kĺbe, predovšetkým upaženie.
• Impingement syndróm - bolestivý útlak mäkkých tkanív v priestore ramena, prejavuje sa kľudovou a nočnou bolesťou.
• Preťaženie dlhej hlavy bicepsu - väčšinou vzniká spolu s impingement syndrómom, u kulturistov a vzpieračov však môže vzniknúť aj samostatne alebo dokonca môže dôjsť k pretrhnutiu svalu.
• Syndróm zmrznutého ramena - bolestivý stav, ktorý sa rýchlo zhoršuje a obmedzuje hybnosť v kĺbe všetkými smermi, vzniká častejšie u žien vo veku nad 50 rokov, príčina nie je jasná.
• Luxácia ramena - vykĺbenie pri úraze alebo spontánne.

Čo na bolesť ramenného kĺbu

Stuhnutým a napnutým svalom okolo ramenného kĺbu urobí dobre teplý kúpeľ a nahriatie termoforom. Vyskúšať môžete tiež hrejivú masť na kĺby. Pokiaľ na ramene pozorujete opuch a začervenanie, vhodné sú skôr studené obklady. Napriek tomu by ste ale radšej mali čo najskôr navštíviť lekára. U artrózy ramena je dôležité zachovať hybnosť v kĺbe pravidelným cvičením, ktoré zjednodušene spočíva v hýbaniu paží do všetkých smerov. Prípadne existuje tiež možnosť artroskopie a endoprotézy ramena.

Kedy navštíviť lekára

Lekársku pomoc by ste si mali okamžite privolať, ak pociťujete prudkú bolesť ramena sprevádzanú dýchavičnosťou, bolesťou na hrudi, závraťami a zvýšeným potením. Môže sa jednať o srdcovú mŕtvicu. Ďalej je dobré navštíviť lekára, ak nemôžete s ramenom vôbec hýbať, pohyb veľmi bolestivý, objavujú sa známky zápalu alebo keď pozáťažové bolesti nevymiznú do troch dní.

Bolesť lakťového kĺbu

Lakťový kĺb zvyčajne bolí po náročnej fyzickej práci, po stereotypnej činnosti, neadekvátnym tréningu alebo športovej záťaži. Niekedy sa dokonca môžu do lakťa bolesti prenášať z oblasti ramena alebo hrudníka.

Príčiny bolesti lakťového kĺbu:

• artróza lakťa - nie je tak častá, napriek tomu ňou môžu niektorí starší jedinci trpieť,
• študentský / pisársky lakeť - zápal tiažového vačku lakťa mechanickým preťažením,
• tenisový lakeť - jedná sa o tzv. entezopatiu, čo je ochorenie zasahujúce úpony šliach, prejavuje sa zápalom, opuchom, začervenaním a kľudovou bolesťou, u lakťa sa prejavuje najmä bolesťou pri stlačení a pri zdvíhaní bremien,
• oštepársky / golfový lakeť - ide o typ entezopatie, ktorá sa prejavuje bolesťou na vnútornej strane lakťa.

Čo na bolesť lakťového kĺbu

Entezopatie a burzitída vyžadujú kľudový režim bez zaťažovania, ľadovania a zafixovania ortézou. Odporúčané sú analgetiká, analgetické masti a injekčne kortikoidy. Ak problémy dlhodobo pretrvávajú, je nutná operácia. Veľmi účinná je tiež fyzioterapia, laserové alebo ultrazvukové terapie a kineziotaping.

Kedy navštíviť lekára

Ak pozorujete zvýšenú teplotu kože v oblasti lakťa, začervenanie a opuch, mali by ste vyhľadať lekára.

Bolesť kĺbov na ruke

Bolesť kĺbov na prstoch je častým prejavom reumatoidnej artritídy, čo je autoimunitné ochorenie prejavujúce sa rannou stuhnutosťou prstov, pokojovou bolesťou, opuchom a zdurením drobných kĺbov na rukách. Jedná sa ale o systémové ochorenie, ktoré má aj ďalšie prejavy ako únavu a slabosť. Nie však vždy bolesť kĺbov na rukách súvisí s týmto ochorením.

Medzi ďalšie časté príčiny bolesti na prstoch ruky patria:

• mikrotraumy a poúrazové stavy - zlomeniny, stereotypné činnosti využívajúce jemnú motoriku a vykĺbenie prstov, to všetko sa podpisuje na kĺbu a jeho správnom fungovaní.
• syndróm karpálneho tunela - vzniká stlačením stredového nervu v úžine zápästí. Toto ochorenie sa objavuje častejšie u žien vo veku nad 45 rokov, ktoré majú malú telesnú výšku s anatomicky menšie rozmery karpálneho tunela. Výskyt syndrómu je ale tiež omnoho častejší u ľudí pracujúcich na počítači. Prejavuje sa brnením prstov a zníženou citlivosťou ruky,
• artrotické zmeny.

Čo na bolesť kĺbov na ruke

Liečba kĺbov ruky je založená predovšetkým na medikácii. Odporúčajú sa analgetiká, nesteroidné antireumatiká a injekčné kortikosteroidy. Dôležitá je tiež ergoterapia (liečebná metóda, ktorá prostredníctvom zmysluplných činností učí jedinca zvládať bežné denné činnosti). Prípadne sa vykonáva operácia. Bolesti spôsobené artrózou prstov ustupujú pri pôsobení tepla a teplej vírivky.

Kedy navštíviť lekára

Lekára by ste mali vyhľadať pri dlhodobo pretrvávajúcich ťažkostiach, ktoré narušujú vykonávanie bežných denných činností, a pri podozrení na reumatoidnú artritídu.

Bolesť bedrového kĺbu

Bolesti bedrového kĺbu patria k najčastejším. Ide totiž o veľmi zaťažovaný kĺb, na ktorý pôsobí hmotnosť tela, zlý stereotyp chôdze a postavenie panvy. Upína sa tu tiež veľké množstvo svalov a podporných väzov. Kvôli tomu sa do oblasti bedra prenášajú bolesti z ostatných častí dolnej končatiny. Stav bedrového kĺbu navyše z dlhodobého hľadiska ovplyvňujú skrátené a oslabené svaly nohy, vrátane zadku.

Najčastejšia príčina bolesti bedrového kĺbu:

• artróza bedrového kĺbu - jej vznik je podmienený radom rizikových faktorov. Postihnutých je viac ako 80% osôb nad 75 rokov, dvakrát častejšie je prítomná u žien. U osôb mladších ako 40 rokov sa objavuje len zriedka. Ďalej jej rozvoj podporuje nadváha, jednostranné a nadmerné zaťažovanie kĺbov alebo zlomeniny v oblasti bedra. Artróza sa môže prejavovať aj náhlou bolesťou bedrového kĺbu pri pohybe, kedy vystreľuje do triesla. Pridružiť sa môže opuch, začervenanie a drásoty. To všetko vedie k obmedzeniu hybnosti.
• Ďalšími príčinami môžu byť entezopatia, burzitída alebo prenesené bolesti z krížovej a bedrovej oblasti. Tieto problémy sa môžu prejavovať podobne ako artróza, na röntgenovom snímku však nebudú žiadne známky po degeneratívnych zmenách.

Čo na bolesť bedrového kĺbu

U artrózy bedrového kĺbu sa odporúčajú všetky režimové opatrenia, ktoré sme prebrali v článku “Starostlivosť o kĺby a prevencia ochorenia kĺbov”. Dôležité je najmä zamerať sa na skladbu jedálnička, prípadne zaradiť kvalitnú kĺbovú výživu. V prípade nadváhy má znateľný efekt zníženie hmotnosti. Ďalej sa odporúčajú kúpele, rehabilitácia a pravidelný pohyb v bazéne, pri ktorom je telo nadľahčované, avšak voda zároveň kladie mierny odpor. U 4. najvyššieho stupňa artrózy s pretrvávajúcimi bolesťami je nutná náhrada bedrového kĺbu.

Kedy navštíviť lekára

Akútna bolesť bedrového kĺbu a dlhotrvajúce ťažkosti sťažujúce chôdzu sú dobrým dôvodom k tomu, aby ste navštívili svojho lekára.

Bolesť kolenného kĺbu

Bolesti kolenných kĺbov sa môžu vyskytnúť ako u mladých a aktívnych jedincov, tak u seniorov. Koleno je najzložitejším kĺbom v tele, pretože obsahuje niekoľko meniskov, spevňujúcich väzov a v jeho okolí je popisovaných viac ako 20 búrz.

Podobne ako kĺb bedrový aj funkciu kolena ovplyvňuje celá škála faktorov, vrátane terénu, po ktorom chodíme, a to, aké topánky nosíme. Niet preto divu, že bolesti kolenného kĺbu sa objavujú u veľkej väčšiny populácie.

Najbežnejšie príčiny bolesti kolenného kĺbu:

• artróza kolenného kĺbu - jedná sa o najrozšírenejší typ osteoartrózy, podľa štúdií tvorí celosvetovo až 83% všetkých artróz . Rizikové faktory a príznaky sa zhodujú s artrózou bedrového kĺbu.
• Skokanské koleno - vzniká preťažovaním kolena napr. u volejbalistov a ďalších športovcov. Prejavuje sa bolesťou kolena pri záťaži, konkrétne v mieste úponu šľachy štvorhlavého svalu stehenného na holennú kosť,
• Poranenie alebo úplné pretrhnutie väzov - najčastejšie dochádza k narušeniu postranných väzov a predného skríženého väzu kolena. Vzniká po úraze, typické poranenie u futbalistov. Prejavom je lokalizovaná bolesť, opuch a obmedzenie hybnosti kolena.
• Poškodenie menisku kolena - po úraze, častejšie u mužov. Objavujú sa bolesti kĺbu pri chôdzi po nerovnom povrchu, ktoré môže sprevádzať pocit “preskakovania” kolena.
• Poranenie kĺbovej chrupavky a zlomeniny - bolesti kolenného kĺbu sa môžu objaviť po zlomeninách alebo po páde na koleno, kedy zlomenina nevznikla, ale došlo k poškodeniu chrupavky. Prejavom sú mierne opuchy, rôzne kolísajúca bolesť a pohybové blokády.

Čo na bolesť kolenného kĺbu

Liečba bolesti kolenných kĺbov sa líši podľa typu poškodenia. Pre zistenie príčiny a jej odstránenie sa často využíva artroskopia. U artróz kolenného kĺbu sa odporúča dodržiavať režimové opatrenia (zníženie váhy, kĺbová výživa, pravidelný pohyb atď.), Prípadne sa vykonáva totálna endoprotéza kolena. Potom nasleduje rehabilitácia. Kedy navštíviť lekára

Návštevu lekára by ste mali zvážiť pri silných bolestiach kolenných kĺbov pri pohybe a dotyku, opuchoch a obmedzeniu hybnosti v kĺbe.

Bolesť čeľustného kĺbu

Čeľustný kĺb patrí k najviac namáhaným kĺbom v ľudskom tele. Každý deň, či už chceme alebo nie, ho používame. V pokročilom veku sa tak môžu objaviť bolesti čeľustného kĺbu spôsobené degeneratívnymi zmenami. U mladších jedincov sú bolesti tohto kĺbu väčšinou spôsobené traumou, rastom zubov alebo pri psychickej záťaži.

Čo na bolesť čeľustného kĺbu

Žiadny špecifický liek na bolesť čeľustného kĺbu neexistuje. Odporúčajú sa voľne predajné lieky na bolesť kĺbov, kľudový režim a mäkká strava, ktorá nebude kĺb ďalej dráždiť.

Kedy navštíviť lekára

Pri prejavoch zápalu, dlho pretrvávajúcich bolestiach a ďalších pridružených bolestiach, napríklad hlavy a krčnej chrbtice sa odporúča čo najskôr vyhľadať lekára. Ten vám môže dať žiadanku na fyzioterapiu a predpísať vám silnejšie lieky na bolesť.

Bolesť kĺbov a dopad na život

Bolesť kĺbu prináša obmedzenie do bežného života v podobe nemožnosti pohybovať sa tak ako predtým. Tiež môže byť príčinou ešte ďalších, závažnejších zdravotných problémov.

1. Krívanie a odľahčovanie kĺbu

Bolesti kĺbov a patologické stavy pohybového systému môžu spôsobiť poruchu stereotypu chôdze, kedy dochádza k odľahčovaniu jednej dolnej končatiny a výraznému napádaniu na druhú nohu (Dungl, 2014).

Okrem estetickej vady tento problém môže viesť k preneseným bolestiam chrbta a poškodeniu doteraz funkčných kĺbov. Pri odľahčovaniu jednej končatiny sa totiž viac zaťažujú kĺby na druhej. Celá postava je pri chôdzi navyše naklonená, čo ovplyvňuje postavenie panvy a chrbtice.

2. Skrátenie a oslabenie svalov

Boľavé kĺby vo väčšine prípadov sprevádza obmedzenie hybnosti alebo kĺbovej blokády, kedy skrátka kĺb nie je možné v plnej miere ohnúť alebo natiahnuť. Kvôli tomu kĺb nie je možné plne využívať a priľahlé svaly a šľachy začínajú trpieť.

Svaly na obmedzený pohyb väčšinou reagujú ochabnutím a stratou svalovej sily, zatiaľ čo väzy sa začínajú skracovať. Ak tento stav dlhodobo pretrváva, môžu sa v kĺbe začať vytvárať degeneratívne zmeny, ktorých následkom vzniká artróza. Skrátenie väzov potom tiež môže prejsť v trvalú podobu, takže kĺb už nebude možné rozcvičiť.

3. Strata hybnosti

Tým najhorším, čo môže následkom boľavých kĺbov nastať, je to, že prestanete chodiť a budete len ležať. Dlhodobá neschopnosť voľného pohybu totiž vedie k tzv. imobilizačnému syndrómu. Ide o skupinu prejavov, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú jednotlivé orgány tela.

• Kĺby zatuhnú a svaly ochabnú.
• Z kostí sa začne vyplavovať zvýšené množstvo vápnika, čo môže zapríčiniť vznik osteoporózy (chradnutie kostí).
• V ľahu je obmedzená kapacita pľúc a tiež nedochádza ku kvalitnému okysličovaniu krvi.
• Hrozí riziko infekcie močových ciest a obličkových kameňov.
• Objaví sa nechutenstvo, zápcha a problémy s trávením.
• Priamym tlakom alebo trením podložky o telo môžu vznikať na určitých miestach (väčšinou zadok a päty) preležaniny, ktoré môžu vyústiť až v nekrózu čiže odumretie tkaniva.

Vážne dôsledky imobilizačného syndrómu na človeka sú tiež dôvodom toho, prečo sa po výmene kĺbu, artroskopii a ďalších operáciách pohybového aparátu lekári snažia pacienta čo najskôr rozpohybovať alebo aspoň posadiť na lôžku.

Či už teda trpíte akýmkoľvek ochorením kĺbov, nikdy nenechajte bolesť zájsť tak ďaleko, aby vás pripravila o hybnosť.